reklama

Puzzle

„Poď, podaj mi ruku, pôjdeme spolu“, povedal Jakub a natiahol ruku smerom k nej. „Si si istý, že môžeme?“ spýtala sa ona.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu
(zdroj: http://www.deviantart.com)

Jakub, vždy presvedčený konať, prikývol. Nemohlo sa predsastať nič zlé. Alica mu neisto podala ruku a poprosila ho, aby ju pevnedržal. Boli ako malé deti. Iba ako? Malí neboli, no deti ešte áno. Dokedy smedeťmi? Pre svojich rodičov navždy. A vykročili spolu. Ten múrik nebol ažtaký úzky ako sa zdalo a napokon aj tá výška nebola až takou výškou.A tak kráčali ruka v ruke. Spoločne ako kedysi. Spomenuli si na svojevystrájanie na tomto ihrisku. S obľubou sa vešali za nohy na preliezky,točili sa na kolotočoch, behali pomedzi ostatných, hojdali sa na hojdačkácha jeden druhého nechceli pustiť na zem.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„Jakub? Kedy sme vyrástli? Kedy sme to stihli?“ zastavilisa.

„Je to už dávno, čo sme tu boli naposledy. Pamätáš?“ spomínalJakub.

„Psst...nie, mlč prosím, to je trpká spomienka.“ postavilisa oproti sebe, chytili si navzájom ruky a hľadeli si do očí.

Alicine začali vlhnúť.

„Lesknú sa ti očká“ povedal jej.

„Hmm...vtedy...vtedy som plakala a sedela dole na tejlavičke,“

Alica zrazu cítila, že mu o tom musí povedať.

„Keď som sa odtiaľ zdvihla, ty si bol už dávno preč“.

Jakub pustil jednu jej ruku a otočil svoj pohľada naznačil, aby kráčali ďalej.

„A tak som šla, ako si mi povedal, chcela som saprestať trápiť a išla som žiť!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Jakub nevedel, či má reagovať, či mu chce ešte niečopovedať.

„Viem, asi nevieš ako reagovať. Nemusíš mi nič vravieť....“uľahčila mu to Alica.

Na malú chvíľku sa odmlčali.

„Poďme tam na tú skalu.“

Ukázala na lúku, ktorá sa tiahla smerom na juh. Lúka plnáspomienok na slnečné jari, keď deti behajú všade navôkol. Púpavy vpletané dovencov alebo vlasov, hra na slepú babu, ale aj ležanie na deke v objatí.Nepotrebovali ani vzduch, stačilo im, že sú tam spolu.

DNES sa im pomaly vracali spomienky. Alebo skôr, oni sautiekali do spomienok z minula, keď boli tak šťastní. Prítomnosť sa zdalataká šedivá, bledá, smutná, nevýrazná, zbytočná, ..... A tak spolu, rukav ruke, kráčali za starými časmi.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď už raz v živote nájdete svoju polovičku, je vámsúdené byť s ňou. Život je nevyspytateľný, cesty sa často rozchádzajú, aleaj často schádzajú.

„Alica, sme ako puzzle. Tak krásne sa k sebe hodíme,občas treba rozmýšľať, ktorou stranou nás priložiť. Nemôžme sa porovnávať, smeúplne odlišní...ale....patríme k sebe!“ toto boli Jakubove slová.

Veľmi dlho rozmýšľal, či sa mu podarí nimi vyjadriť svojepocity a túžby, ale riskoval.... už nemal viac čo stratiť.

„Môžem vziať tvoju ruku do mojich dlaní? Chcem s ňoukráčať kamkoľvek pôjdem.“

Alica mu podala svoju ruku a vykročili. SPOLU,s veľkou dávkou odvahy a so zdvihnutými hlavami, priamo oprotinejasnej budúcnosti.

Martina Bagarová

Martina Bagarová

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študuje - hrá na gitare - snowboarduje - trochu dosť tvrdohlavá - citlivá - naivná - občas usmievavá - so zmyslom pre detail - píšuca...

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu