Áno, sms je rýchly spôsob komunikácie, dohody, oznamu, ....ale v žiadnom prípade by nemal nahradiť našu spoločnú komunikáciu pomocouslov. Hľadám hodnoty, lebo chcem žiť plnohodnotný život, reálny.... Je prílišjednoduché postláčať pár tlačítok a myslieť si ´tak a je to vybavené, už nemusím nič vysvetľovať´. Ja si tiežrada veci zľahčujem. No toto sa mi zdá nefér!
Ako môže človek povedať milujem ťa cez mobil?A neobjímať pritom svoju polovičku? Ako môžeme niekoho žiadaťo odpustenie? Keď mu nehľadíme do očí? Oznámiť smutnú správu a nemôcťbyť v tej chvíli oporou...?
Mám z toho všetkého zlý pocit. Za chvíľu sa obmedzímelen na ´webky´ a internet. Veď aj telegramy sa už nedajú posielať (áno, javiem, dôvod uvádzajú zdraženie), listové zásielky budú prepychom onedlhoa sms vyjdú z módy.
Vymazala som ich všetky. Už sa viac nechcem viazať na „virtuálne“veci. Sms. Čo je to? Pár písmen, ktoré naťukal nejaký človek a možno to vôbecnemyslel tak, ako sa mne v danej chvíli zdalo. Všetko je to otázka danéhomomentu, citového rozpoloženia, daných ľudí.
A toto mi má vstupovať do hlavy zakaždým, keď si tieslová prečítam? Delete! Navždy. Ako dobre. Ostali mi v mobile 3. Jedna jeod môjho ocinka. Poslal mi ju vo chvíli, keď sa narodil môj braček. Nemám jutam preto, aby som nezabudla, že mám bračeka, ale ide o ten čas a dátum.Určite by som si to nezapamätalaa na lístku by som to niekde stratila. Pripomína mi ako ten čas letí. Už márok a osem mesiacov. Dve sms od kamošov, aby som vedela, že ich máma že im na mne záleží, teda skôr, aby som si to mohla pripomenúť vo chvíli,keď mám depku. Aby som sa vrátila k tomu, čo som začala. Sms pokladám zazbytočnosť. A myslím si, že ak v nich je niečo cenné, nemalo by to byťvyjadrené touto formou....
Nepotrvá dlho a budeme spolu volať aj keď si budeme za chrbtami...
